Mýty a fakty

Infekčné choroby začali ustupovať už pred zavedením očkovania. Nie je náhodou za ústupom ochorení vyšší hygienický štandard?
Výrazné skvalitnenie  životného prostredia v jednotlivých krajinách sveta a postupné zavádzanie očkovania sa dialo a deje súčasne, preto by sa mohlo zdať, že zlepšovanie hygieny je tou príčinou, ktorá poráža choroby. Pravdou je, že lepší hygienický štandard, používanie pitnej vody a lepšia lekárska starostlivosť významne prispievajú ku zlepšeniu zdravia populácie ako celku. Zmenšujú sa možnosti pretrvávania chorôb v ohniskách nákazy. Ľudia sa vlastne nemajú kde nakaziť.Neznamená to však, že sa automaticky  buduje lepšia imunita jedinca, alebo že by pôvodcovia ochorenia zmizli. Mnohé choroby sa do zavedenia očkovania šírili a šíria bez problémov aj v krajinách s vysokým štandardom práve v momentoch, keď došlo k oslabeniu očkovania (typický príklad je čierny kašeľ v ostatných rokoch v Európe).

Nie sú nežiaduce účinky očkovacích látok neprimerane veľké k účinkom vakcín?
Každý človek je individuálny a má svoj vlastný imunitný systém. A každá látka (nielen vakcína) môže u niektorých veľmi vnímavých jedincov vyvolať neprimeranú reakciu. Vakcíny však vyvolávajú primerané a očakávané reakcie organizmu, ktoré odoznejú v priebehu niekoľkých dní (opuch miesta vpichu, prípadné zvýšenie teploty, nepokoj a pod.).Závažné reakcie po očkovaní sú veľmi zriedkavé a takmer výhradne ide o reakcie u detí, ktoré majú inú závažnú poruchu.

Je pravda, že očkovacie látky spôsobujú autizmus?
Jeden z obľúbených argumentov odporcov ochrany očkovaním je, že očkovanie spôsobuje závažné celoživotné poruchy, najčastejšie sa spomína autizmus a diabetes. Štúdia, ktorá prišla s tvrdením o prepojení očkovania a autizmu sa nakoniec ukázala ako zmanipulovaná, jej autor A. Wakedield prišiel dokonca aj o lekársky diplom a odsťahoval sa z Veľkej Británie. Opačnú informáciu, teda že medzi autizmom a očkovaním nie je žiaden vzťah, potvrdili mnohé rozsiahle medzinárodné štúdie.Autizmus je psychická vývojová porucha, ktorá spôsobuje problémy v komunikácii, sociálnom živote či v schopnostiach prirodzene reagovať v bežnom živote. Autizmus má mnoho podôb a úrovní od miernych problémov, ktoré nebránia človeku viesť temer normálny život, až po závažné poruchy správania. Autizmus sa prejavuje neraz aj u ľudí nadaných výnimočným talentom napríklad v matematike, chémii, teoretickej fyzike či hudbe a výtvarnom umení. Príčiny autizmu sú podľa súčasných znalostí multifaktoriálne, teda majú viacero faktorov, ale nepochybne najdôležitejšie sú genetické poruchy a vývoj v prenatálnom období, teda ešte pred pôrodom.Autizmus je slovom pre celé spektrum psychických porúch a odlišností. Rozšírenie autistických porúch v ostatných desaťročiach je výsledkom lepšej diagnostiky. Ľudovo povedané, ľudia, ktorí boli v minulosti chápaní ako „divní“, vymykali sa bežnej populácii, boli často označovaní za introvertov, alebo za ľudí s mentálnymi poruchami („prostáčikovia“), sú dnes ľahko zaraditeľní do skupiny autistických porúch.Autistické deti sa spočiatku javia ako normálne, pretože prvé sociálne kontakty prebiehajú na jednoduchej úrovni základných životných funkcií. Prejavy charakterizované ako autistické (a ich diagnostika) sa zväčša objavujú pri učení sa reči a sociálnym zručnostiam v druhom až treťom roku života. Aj keď dnes špecialisti na autizmus vedia definovať autistické prejavy už v pol roku dieťaťa, predsa len najvypuklejšie zmeny medzi „normálnymi“ a „autistickými“ deťmi sa viažu na neskorší vek, práve do obdobia podávania vakcíny MMR, teda proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Časová súvislosť viedla k podozreniu na možnú príčinnú súvislosť, ktorú chcel dokázať vyššie spomínaný britský lekár. Jeho štúdia, ktorá mala dokazovať spojenie vakcíny a autizmu sa ukázala ako podvod. Všetky ďalšie štúdie nezávislé na sebe jednoznačne preukázali, že medzi očkovaním a autizmom žiadna súvislosť nie je.

Spôsobuje očkovanie diabetes?
Rovnako ako autizmus, ani diabetes mellitus 1. typu nesúvisí s očkovaním, ale s geneticky podloženými poruchami imunitného systému. Očkovanie rozhodne nie je jeho spúšťačom.Cukrovka, ktorá sa objavuje u detí (tzv. juvenílny diabetes mellitus, alebo DM 1. typu), je funkčnou poruchou imunitného systému, pri ktorom sa v pankrease vôbec neprodukuje inzulín, teda látka potrebná na reguláciu cukru v krvi. Vlastný imunitný systém napáda bunky v pankrease produkujúce inzulín do takej miery, že tie nie sú vôbec schopné inzulín tvoriť. Táto porucha sa diagnostikuje u detí práve v období, keď stále viac prechádzajú z čisto mliečnej stravy na normálnu stravu a začnú mať výživové problémy. Je to v období, keď sú deti očkované a časová súvislosť vyvolala podozrenie, že ide o súvislosť aj príčinnú.Pravdou je, že cukrovka detí je ochorenie, ktoré sa vytvára postupne a objavuje sa nezávisle na očkovaní. Nie je spôsobená priamymi vonkajšími vplyvmi, ale ochorením organizmu. Dokonca ľuďom chorým na cukrovku sa odporúča očkovanie aj proti ďalších ochoreniam, pretože ich organizmus je menej odolný voči atakom vírusov a baktérií.

Je pravda, že ortuť v očkovacích látkach v podobe tiomersalu sa ukladá v tele?
Tiomersal je metylortuť, látka, ktorá sa používa vo farmaceutickom priemysle na stabilizáciu prostredia. Zaujímavé je, že v dnešných moderných vakcínach sa už nepoužíva, keďže jednodávkové balenia, aké sa dostávajú k spotrebiteľom, takúto formu stabilizácie nepotrebujú. Druhou poznámkou na tému ortuti je, že v podobe metylortuti sa neusádza v tele, ale telo ju vylučuje. Viac ortuti než z liekov (a vo vakcínach nie je žiadna) prijímame napríklad z rybích výrobkov, ako je napríklad tuniak v konzerve.

Je pravda, že okrem firiem výrobcov vakcíny nikto nekontroluje?
Inštitúcie, ktoré registrujú očkovacie látky, veľmi pozorne sledujú každú šaržu prichádzajúcu do predaja. Schvaľovací proces a zavedenie vakcíny trvá niekoľko rokov. Bezpečnosť vakcín sa kontroluje aj na európskej úrovni (EMEA), aj na úrovni štátnej, u nás je to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). V súčasnosti jestvuje dôsledný celosvetový systém hlásení a sledovania účinkov a prípadných nežiaducich reakcií. Pri akomkoľvek pochybení hoci len vzdialene sa dotýkajúcom kvality a bezpečnosti produkcie očkovacích látok sa systémom varovania upozornia národné inštitúcie a tie následne zabezpečia potrebné kroky pre zabezpečenie ochrany pacientov. Nielen vakcíny, ale celá výroba farmaceutických liekov patrí k najkontrolovanejším odvetviam výroby na svete.

Načo je očkovanie, keď infekčné choroby, proti ktorým sa očkuje, už neexistujú?
Ak by to bola pravda, tešili by sa lekári na celom svete. Infekčné choroby cirkulujú v populácii, najmä ak ich nositelia nie sú iba ľudskí, ale vedia preskočiť aj na iné organizmy (ako napríklad chrípkové vírusy či encefalitída). Očkovanie prinieslo mnoho pozitívneho najmä vo fakte, že ľudské patogény narážajú na hradbu imúnnych jedincov a nešíria sa ďalej. Napriek tomu sú medzi nami a ukončenie očkovania by viedlo k návratu chorôb.

Je pravda, že očkovacie látky preťažujú imunitný systém?
Súčasné očkovacie látky obsahujú podstatne menej antigénov, teda látok vyvolávajúcich reakciu organizmu, ako mali látky v 20. storočí. Kombinované očkovacie látky proti rôznym chorobám sú nastavené tak, aby pri minimálnom počte antigénov vedeli osloviť imunitný systém a vyvolať dostatočnú odozvu. To, že sa očkuje naraz proti šiestim či trom chorobám, neznamená väčšiu záťaž pre organizmus.

Často sa stáva, že očkovanie proti chrípke nechráni a očkovaní aj tak ochorejú. Prečo?
Táto výčitka sa objavuje najmä pri očkovaní na chrípku, aj keď sa nájde aj pri iných ochoreniach. Dochádza tu k terminologickému problému, v laickom jazyku sa chrípkou označujú aj mnohé menej nebezpečné ochorenia dýchacieho systému, ktoré majú podobný priebeh. Niekedy sa dokonca dáva priama súvislosť s tvrdením, že očkovanie chrípku vyvoláva. Ochorenie na chrípku spôsobené vakcínou je nemožné, pretože chrípkové vakcíny neobsahujú živé kmene chrípky, ale len čiastky vírusov.